Chcete vedieť koľko obetí má SARS-CoV-2 na svedomí? Sledujte nadúmrtnosť.

Autor: Radovan Dvorsky | 9.7.2020 o 0:00 | Karma článku: 4,73 | Prečítané:  1072x

Ide o porovnanie celkovej úmrtnosti za aktuálny rok s rokmi minulými. Úvaha v pozadí je pritom jednoduchá:

ak sa nič mimoriadne nedeje, počet úmrtí ostáva medziročne zhruba rovnaký. Ak sa vyskytne nejaká smrteľná pliaga, tak zvýšený počet úmrtí ide na jej vrub. Výhodou je robustnosť a univerzálnosť, lebo sa len spočítajú všetky úmrtia a to sa, pokiaľ viem, robí na celom svete rovnako. Nenáhodne som vybral 4 krajiny: Švédsko lebo zaviedlo voľnejšie obmedzenia; Belgicko, ktoré je na tom ako väčší štát v pomere oficiálnych obetí COVID-u voči celkovej populácii najhoršie (samotný vírus SARS-CoV-2 nazývam ďalej ako CoV-2, chorobu COVID-19 ním spôsobenú potom ako COVID); s nimi susediace Fínsko a Nemecko sú tam pre porovnanie 

Zatiaľ čo na jednej strane enormný nárast úmrtí, inde nič. Podobne to vyzerá aj na údajoch z iných zdrojov (The EconomistFinancial Time). Aby bolo jasné v akých reláciách sa to hýbe: na Slovensku zomrie týždenne zhruba 1000 ľudí. Ak by u nás CoV-2 vyčíňal ako v Belgicku, bolo by to v čase jeho najväčšieho besnenia až 1000 úmrtí týždenne navyše!! Pre porovnanie – do polovice roka 2020  bol počet všetkých obetí COVID-u na Slovensku 28...

Čo bolo bezprostrednou príčinou smrti? Okrem iného nás COVID primäl zaujímať sa aj o to, čo doposiaľ zamestnávalo takmer výhradne len patológov. Keď napríklad analyzovali na čo vlastne zomrel Ježiš Kristus, prišli až na 9 príčin smrti. Pribitie na kríž tam chýba, lebo smrť primárne naozaj nespôsobuje a len spúšťa/iniciuje sekundárne príčiny. Akurát že bez ukrižovania Ježiša by veľa v našom svete vyzeralo úplne inak. Aj CoV-2 v drvivej väčšine prípadov nezabíjal priamo a len inicioval následky. Principiálny rozdiel tam však je: okrem sprievodných chorôb/komorbidít, ktoré pri COVID-e zabíjali sekundárne a priamo, sú medzi spustenými následkami aj príčiny treťoradé, ktoré môžu zabíjať nepriamo. Také čo súvisia s chaosom, kolapsom systému, nezvládnutím situácie. Ľudia môžu nešťastne skonať aj na iné neduhy, keď im nebude poskytnutá potrebná starostlivosť, ktorej by sa im inak dostalo. Stavy úzkosti k zlepšeniu situácie tiež neprispievajú: opatrenie proti COVID vraj naozaj spôsobujú aj vážne psychické ujmy. Záchranky nemusia stíhať aj preto, lebo od strachu sa starostlivosti dožadujú aj ľudia, ktorí ju nepotrebujú. Ani úmrtia kvôli nedostatku elementárnych potravín spôsobeného panikou sa nedajú vylúčiť. 

Je opomenutie krajín za niekdajšou železnou oponou na stránkach „veľkých“ novín len zhoda náhod? Lebo aj Čína tam chýba. Raz Maďarsko, Estónsko, Moskva a šlus. Pre SlovenskoČechy to z iných zdrojov vyzerá nasledovne:

V rámci štatistickej odchýlky žiadna významná zmena. Znížená úmrtnosť pre Slovensko je tam veľmi pravdepodobne kvôli neúplnosti dát, ale stojí za zmienku. Obmedzovania totižto naozaj môžu mať aj pozitívny efekt napr. v zníženom počte smrteľných nehôd. Pochopenie, prečo sa CoV-2 prejavuje tak rozdielne, má šancu radikálne ovplyvniť celé dianie ohľadne COVID-e. Ale aj keď ho neovplyvní tak minimálne pomôže rozoznať, aké opatrenia na hamovanie vírusu sú potrebné, adekvátne, zbytočné príp. až idiotské. Niektoré kópie vírusu sa môžu líšiť až v zhruba 20-ich mutáciách. To však ani zďaleka nestačí na to, aby niekde, napr. v Belgicku, vystrájal vírus zabijak zatiaľ čo inde, napr. na Slovensku, by pôsobila jeho umiernená odnož. Hustota obyvateľstva je podľa očakávania jedným z najkritickejších faktorov čo aj potvrdzuje nadúmrtnosť v mestách, kde napr. v New Yorku alebo Londýne dosiahla v tomto roku 251% resp. 99%. Krátkodobé nahustenie ľudí napr. na zápasoch alebo koncertoch je tiež kritické. Ľudia jeden vedľa druhého; kvapôčok, nie len tých pivných, neúrekom - ideálne semeništia nákazy. V tejto súvislosti sa ešte pred vypuknutím epidémie v Taliansku a pandémie v Španielsku, 19.2., priamo v epicentre uskutočnil nezamýšľaný experiment – odohral sa futbalový zápas Atalanta Bergamo a FC Valencia pred 44-tísíc divákmi. Dva týždne na to, presne ako udávaná inkubačná doba CoV-2, počet nakazených v provincii Bergamo začal extrémne rásť, aby nakoniec v rámci COVID-u vyústil v najvyššiu zaznamenanú nadúmrtnosť na svete: 454 % (t.j. štyri a pol krát viac mŕtvych). Jednoznačné to však zase nie je, lebo vo Valencii to bolo iba 20%. Ďalších faktorov, ktoré pripadajú do úvahy je veľa: spôsob života, kultúrne návyky, ekonomická vyspelosť, turizmus ... sociálne usporiadanie alebo aj taká etnicita. Citujem: ’Čierni a latino-Američania zomierajú v oveľa väčšom tempe ako bieli Američania. „Ak hovoríme o vopred existujúcich podmienkach, nezáleží len na tom či som obézny, záleží na vopred existujúcich podmienkach našej spoločnosti“. V roku 2018 zomrelo v Čechách na chrípku 261 ľudí, nadúmrtnosť (graf vyššie) však dosiahla zhruba 2400 prípadov. Je chyba ak sa počítajú len prípady s dokázanými priamym zavinením? Dilema rovnako ako pri CoV-2, lebo aj pri chrípke 'k úmrtiu totižto dochádza obvykle na inú primárnu príčinu'. Podobnosť medzi nimi je aj v tom ako rôzne sa prejavujú. V Nemecku si chrípka v roku 2018 vyžiadala najviac obetí za posledných 30 rokov, na Slovensku bol jej prejav len nepatrný. Dôležitú úlohu pri tom zrejme zohrali rôzne opatrenia, ale názoru, že „CoV-2 je vlastne len iná chrípka“ niet na pozadí takýchto údajov čo vyčítať. Snáď len istú nepresnosť, lebo tie najsmrtnejšie chrípkové epidémie boli v prevej fáze horšie ako COVID, ktorý ich dostihne až koncom júla 2020, kedy podľa trendov globálne dosiahne odhadovaných 650‑tisíc obetí. 

Zarazil som sa: niektoré chrípky boli v minulosti podobne ničivé ako CoV-2 a ľudia pri nich tiež nadmerne zomierali. Prečo už vtedy tak silne neprevládla snaha o ich záchranu? Lebo úroveň paniky a strachu ešte nedosiahla kritickú úroveň a nestačilo to na striktné obmedzenia a opatrenia? Tak či onak - že tie obmedzenia a opatrenia v prípade COVID-u už spôsobili prepad ekonomík niet pochýb; koľko naozaj zachránili životov, bude vraj možné vyhodnotiť až keď to prestane kulminovať. Potom sa dúfam dostaneme aj k celkovej bilancii.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?